Na prvý pohľad je Zelinkár starou knihou o liečivých rastlinách. V skutočnosti je aj príbehom o vzdelaní, jazyku a presvedčení, že poznanie má patriť nielen učencom, ale aj obyčajným ľuďom.
Keď Juraj Fándly v roku 1793 pripravil Malého Zelinkára, slovenský spisovný jazyk bol ešte mladou myšlienkou.
Kniha o rastlinách, chorobách a každodennej starostlivosti o zdravie preto nebola iba praktickou príručkou. Bola súčasťou oveľa väčšieho osvietenského projektu: priniesť vedomosti bližšie k ľuďom a ukázať, že aj po slovensky možno hovoriť o svete, prírode, hospodárstve, zdraví a vede.
O viac než dve storočia neskôr sa vybrané pasáže Zelinkára stali súčasťou interiéru St. Martin Pharmacia.
Juraj Fándly: kňaz, osvietenec a učiteľ ľudu
Juraj Fándly sa narodil 21. októbra 1750 v Častej a patrí k najvýznamnejším osobnostiam prvej fázy slovenského národného obrodenia. Bol katolíckym kňazom, spisovateľom, osvietencom a jedným z najaktívnejších predstaviteľov bernolákovského hnutia.
Najväčšiu časť svojho aktívneho života strávil ako farár v Naháči, kde pôsobil v rokoch 1780 až 1807. Nežil však iba životom duchovného. Poznal chudobu slovenského vidieka a praktické problémy ľudí, ktorým slúžil.
Preto písal knihy, ktoré mali byť použiteľné. Učil hospodáriť, obrábať pôdu, chovať včely, starať sa o domácnosť a v rámci dobových poznatkov aj o zdravie. Osvietenstvo preňho nebolo abstraktnou filozofiou. Malo zlepšiť každodenný život.
1750
Narodil sa v Častej pri Malých Karpatoch.
1780 – 1807
Pôsobil ako farár v Naháči.
1789
Vyšla Dúverná zmlúva, prvé veľké literárne dielo napísané v bernolákovskej slovenčine.
1792
Stal sa jednou z vedúcich osobností Slovenského učeného tovarišstva.
1793
V Trnave vyšiel Malí Zeľinkár.
1811
Zomrel v Ompitáli, dnešných Doľanoch.
Keď sa slovenčina stala jazykom knihy
Anton Bernolák kodifikoval v roku 1787 prvú spisovnú podobu slovenského jazyka. Samotná gramatika však nestačila. Nový jazyk potreboval knihy, čitateľov a autorov, ktorí ho začnú skutočne používať.
Juraj Fándly sa stal jedným z jeho najvýznamnejších propagátorov. Písal ním náboženské texty, polemiky, hospodárske príručky, historické práce aj knihy určené na praktické vzdelávanie.
V tom spočíva veľká časť jeho významu. Slovenčina sa v jeho rukách nestala iba symbolom národnej identity. Stala sa pracovným jazykom poznania — jazykom, ktorým bolo možné vysvetľovať, radiť, vzdelávať a hovoriť o každodennom svete.
Fándly veril, že slovenský jazyk sa prostredníctvom písma a vydávaných kníh môže zaradiť medzi ostatné kultúrne jazyky Európy. Práve knihy mali dokázať, čo všetko možno po slovensky pomenovať.
Slovenské učené tovarišstvo
V roku 1792 vzniklo v Trnave Slovenské učené tovarišstvo, prvý celoslovenský národnokultúrny spolok združujúci najmä prívržencov Bernolákovej spisovnej slovenčiny.
Jeho úlohou bolo vydávať knihy v novom spisovnom jazyku, šíriť vzdelanosť a podporovať kultúrne a národné povedomie. Fándly patril k jeho zakladajúcim a najaktívnejším členom.
Zelinkár je s týmto príbehom priamo spojený. V roku 1793 vyšiel ako štvrtá publikácia vydaná nákladom Slovenského učeného tovarišstva v Jelínkovej tlačiarni v Trnave.
Malí Zeľinkár: domáca apatieka v knihe
Úplný dobový názov knihy bol rozsiahly: Malí Zeľinkár, z veľkých zelinkárskych kníh vytiahnutý, vykladajúci krátke, ale zreteľné a veľmi užitočné rady s obyčajnými zelinkami proti nemocám obidvojakého ľudského pokolenia.
Už názov prezrádza jej zámer. Nemala byť akademickou knihou určenou lekárom a učencom. Mala byť praktickou príručkou, ktorú možno použiť v domácnosti — najmä tam, kde lekár alebo mestská lekáreň neboli ľahko dostupní.
Fándly opisuje rastliny, ich zber, uchovávanie a dobové spôsoby používania. Rady sa týkajú rozličných častí tela, trávenia, dýchania, spánku, srdca, bolesti, melanchólie, ženských ťažkostí aj množstva ďalších problémov, ktoré sa medicína konca 18. storočia snažila vysvetliť.
Z dnešného pohľadu je dôležité Zelinkára čítať ako historický dokument. Nie všetky rady vznikli priamo u Fándlyho. Kniha je vo veľkej miere kompiláciou starších lekárskych a zelinkárskych textov, najmä práce Jána Tonsorisa Sana Consilia Medica alebo Zdravá rada lekárska vydanej v Skalici roku 1771.
Fándly materiál usporiadal, upravil a uviedol vlastnou predmluvou. Jeho prínos preto nespočíva iba v samotných receptoch, ale najmä v ich sprístupnení slovenskému čitateľovi.
Zelinkár bol svojím spôsobom domácou encyklopédiou zdravia. Prepájal staršie európske lekárske vedomosti, skúsenosť s rastlinami a osvietenskú predstavu, že poznanie má byť dostupné aj človeku ďaleko od mesta, školy či lekára.
Prečo je Zelinkár dôležitý pre slovenské kultúrne dejiny
Dnes by bolo jednoduché pozerať sa na Zelinkára iba ako na kurióznu starú knihu plnú receptov, z ktorých niektoré sú z pohľadu modernej medicíny prekonané.
Jeho skutočný význam je však širší.
Jazyk
Ukázal, že slovenčina môže byť jazykom praktickej a odbornej knihy, nielen každodennej reči.
Vzdelanie
Poznatky určené predtým najmä vzdelaným vrstvám približoval širšiemu obyvateľstvu.
Osvietenstvo
Vyjadroval presvedčenie, že život človeka možno zlepšovať vzdelaním, skúsenosťou a praktickými vedomosťami.
Národná kultúra
Bol súčasťou projektu, ktorý vytváral slovenskú knižnú kultúru v prvom kodifikovanom spisovnom jazyku.
Zelinkár preto patrí nielen do dejín liečivých rastlín. Patrí aj do dejín slovenského jazyka, vzdelávania a národného obrodenia.
Kniha, ktorá mala byť užitočná
Fándlyho svet spájal poznanie s praktickosťou. Kniha mala mať zmysel vtedy, keď ju človek otvoril doma — pri práci, chorobe, v záhrade alebo v hospodárstve.
Zelinkár v St. Martin Pharmacia
História Zelinkára sa stala jedným z motívov interiéru St. Martin Pharmacia.
V chodbe sa nachádza sedem obrazov. Každý z nich pracuje s vybraným úryvkom z Fándlyho Zelinkára a spája text s botanickou ilustráciou rastliny, o ktorej sa v ňom píše.
Text je vizuálne spracovaný dobovým novogotickým písmom inšpirovaným švabachom. Autorka obrazov Jana Španírová obohatila texty ilustráciami bylín z knihy The British Herbal: An History of Plants and Trees, Natives of Britain, Cultivated for Use, or Raised for Beauty od Johna Hilla, M.D. z rovnakého obdobia. Písmo, rastlinné ilustrácie a patinovaný papier vytvárajú odkaz na svet starých lekární, herbárov a historických kníh.
Obrazy však nie sú v priestore iba dekoráciou. Odkazujú na jednu z najstarších vrstiev myšlienky Pharmacie: spojenie zdravia, prírody, vzdelania, histórie a umenia.
Sedem obrazov tvorí jeden príbeh. Návštevník prechádza chodbou a zároveň stránkami knihy, ktorá vyšla v Trnave pred viac než dvoma storočiami.
Historická poznámka: Nasledujúce texty sú prepismi historických úryvkov zobrazených na obrazoch a slúžia výhradne na kultúrne a dokumentačné účely. Nejde o súčasné zdravotné odporúčania. Niektoré dobové postupy sú dnes prekonané a niektoré rastliny, napríklad bolehlav, sú jedovaté a ich používanie môže byť nebezpečné.
Sedem obrazov zo Zelinkára
Vybrané úryvky z knihy Juraja Fándlyho ako súčasť interiéru St. Martin Pharmacia.
Ako si zachovať zdravie na celý život
Niektoré dobré a účinné rastliny
Aloe vera
Aloa zmáčňuje a otvára život a vytvára stolicu, čistí (purguje) žlč a hlieny, posilňuje a spevňuje žalúdok. Ak sa pridáva do iného lieku, pomáha aj žalúdku, aby mu čistenie (purgácia) neškodila.
Dobre slúži zachladnutej pečeni a rozháňa žltačnicu. Patrí medzi najdôležitejšie lieky v apatieke a pridáva sa aj do iných liekov a medicín.
Pretože je veľmi horká, tomu, kto by ju chcel užívať samu, radím urobiť si z nej maličké piluly a z nich užiť jeden alebo pol druha kvantlíka; ak sa chce vyčistiť úplne, môže užiť tri kvantlíky.
Ak ju človek užíva každý deň, chráni ho a robí ho odolným proti rozličným neduhom a chorobám. Preto sa z nej, myrhy a šafranu pripravujú piluly, nazývané aleophangines, po česky hlavové.
Užívajú sa často a osožia predovšetkým hlave a žalúdku. Odstraňujú hlieny a nečistoty a uľahčujú stolicu. Preto sa z nich bezpečne môže užívať jeden kvantlík v teplom pive.
Kto si chce vyčistiť hlavu, nech ich užije dve hodiny po skromnej večeri ešte predtým, ako pôjde spať. Na čistenie (purgovanie) žalúdka ich treba užiť hodinu pred večerou.
Na posilnenenie hlavy a mozgu
Lavandula · Valeriana officinalis
Valeriána a levanduľa sú výborné byliny proti všetkým studeným neduhom mozgu alebo suchých žíl, ako aj proti závratu, celému šľaku, padúcej chorobe, ospalosti, kŕčom, triaške a stiahnutiu údov.
Zohrievajú zachladnutý žalúdok, rozháňajú vetry, ženú moč i mesačný ženský kvet, pomáhajú vypudzovať postieľku z matky pri pôrode, otvárajú upchatú pečeň i slezinu, zaháňajú žltačnicu a začínajúcu sa vodnatieľku.
Tak pôsobia najmä vtedy, keď sa k nim pridá jablčník, škorica, fenikel, špargľa alebo petržlen. Proti týmto neduhom môže sa valeriána a levanduľa s kvetom variť vo víne alebo vo vode a piť niekoľko dní za sebou.
Túto silu má odvar i voda z nich vypálená. Tá je účinná najmä proti omdlievaniu. Ak človek padne a nemôže vravieť, nech si z nej vypije za tri lyžice.
Ak sa priloží zvonka byľ valeriány alebo levandule, zmierňuje a odníma bolenie hlavy a zaháňa závrat.
Choroby srdca
Ako srdce posilniť a upevniť
Melissa officinalis · Nymphaea alba
Medovka má vynikajúcu moc: posilňuje a občerstvuje srdce, súžené a trápené v noci, keď sa búri a nemá odpočinku.
Čistí tmavú a spálenú krv, odvracia mdloby a melancholický zármutok a veľmi dobre slúži studenému a vlhkému žalúdku a skoro všetkým vnútorným orgánom.
Také isté účinky má aj jej odvar v bielom víne, ak sa užíva niekoľko dní za sebou. Čistí aj prsia, odvracia dýchavičnosť, posilňuje srdce a mozog, odvracia padúcu chorobu a následky pohryzenia.
Z kvetu lekna sa pripravuje olej takto: vezmi jeden funt tohto kvetu a štyri funty dreveného oleja, vlož do skleneného pohára a vylož na niekoľko dní na slnko.
Tento olej, ak sa chorý natiera, je dobrý na srdce, znižuje veľkú horúčku a odháňa mdloby a slabosť.
Proti mdlobe a omdlievaniu
Ocimum basilicum · Mentha × piperita · Convallaria majalis · Paeonia officinalis
Bazalka uvarená vo vode zo šmohly lekárskej pôsobí proti omdlievaniu a proti iným ťažkostiam od srdca. Je dobrá aj pre smutných ľudí, ktorým chodia po rozume ťažké myšlienky.
Konvalinka, kým je ešte čerstvá a má svoju dokonalú vôňu, nakladá sa do fľaše do dobrého vínneho octu alebo do malvázie. Fľašu dobre uzavri a postav do okna, nech ju tam zohreje slnko. Je to výborná a užitočná medicína proti závratu a omdlievaniu.
Ak sa rozdrvená mäta zmieša s octom a podrží sa pri nose, naisto zdvihne tých, čo ležia v mdlobe a sú bez seba.
Ak sa čerstvé listy mäty roztrú a pridržiavajú pri nose, posilňujú mozog a životnú silu a zaháňajú mdloby.
Medicína proti more, ktorá človeka gniavi v noci. Rozdrv pätnásť zŕn pivonky červenej, nasyp ich do medu alebo do vína a vypi ako medicínu proti nočnej more, to jest proti takému duchu, ktorý v noci človeka dusí tak, že nemôže ani hovoriť, akoby ho bolo voľačo privalilo.
Choroby hrudníka
Ako pomôcť pri nedostatkoch pŕs, pľúc a hrtana, proti kašľu atď.
Viola alba
Kto vezme pol lota koreňa fialky rozdrveného na prach a zmieša ho s medom alebo jačmennou vodou a pomaly ho bude púšťať do hrdla, bude mu to veľmi na osoh, ak má hlienom zanesené prsia a pľúca a z toho neprestajne kašle alebo ťažko dýcha; tento nápoj totiž rozrušuje všetky lepkavosti a vlhkosti a uvoľňuje dýchanie.
Ako pripraviť sirup proti kašľu a vlhkosti. Je to výborný, ľuďom potrebný a užitočný domáci fialkový sirup. Vezmi fialku bielu, kým ešte kvitne a vonia, vlož ju do cínovej kanvy, nalej na ňu horúcej vody, dobre uzavri a nechaj stáť šesť až osem hodín. Potom bylinu vytlač, vodu preceď, dobre ju zohrej a znova nalej na čerstvú fialku. Takto to urob trikrát za sebou. Potom vezmi precedenú vodu, pridaj k nej najlepšieho cukru podľa množstva vody, daj na mierny oheň a nechaj cukor s vodou pomaly vrieť, až tým nezhustne ako dobrý med. Daj vychladnúť, nalej do sklenenej nádoby, navrchu utesni a dobre zachovaj.
Takto možno pripravovať aj rozmanité sirupy z ružových a iných kvetov a z čerstvých bylín. V apatiekách robia sirupy zo šťavy vytlačenej z byliny s cukrom alebo zvareným medom.
Ako skrotiť bujnú žiadosť
Salix alba · Conium maculatum
Semeno, listy a kvet drieňa dávaj do jedla i nápoja a nasyp aj do postele, uháša bujnosť a žiadostivosť na telesný skutok. Mnohí to vyskúšali.
Ten istý účinok majú aj vŕbové listy pridané do nápoja alebo ruta užívaná v jedlách. Suchí ľudia nech jedia veľa šošovice.
Podobne pôsobia aj rozdrvené listy bolehlavu, priložené na hanebné telo mužské alebo ženské.
Poznámka: Nechže sa nikto na tomto nepohoršuje, veď aj to sú choroby. A ten, čo je čistý, všetko za čisté pokladá. Castis sunt omnia casta et foedis omnia foeda.
Keď sa pomätie človek z toho, že nemôže mať nejakú obľúbenú vec
Anchusa officinalis
Často sa stáva, že človek si niečo mimoriadne obľúbi. Ak to nemôže mať, zo zármutku a žiaľu stratí pamäť a zblázni sa.
Takémuto človeku pomôže iba toto: nech zachová mieru v jedlách a nápojoch, dá si otvoriť žilu a vezme niečo na vracanie. Nech sa často potí, usilovne pracuje a prudne sa modlí.
Nech sa dobrovoľne a úplne zriekne veci, po ktorej tak veľmi túži, a nech nosí pri sebe gáfor.
Pre tých, čo šíli z mysle a zbláznili sa z toho, že nemôžu mať vec, po ktorej túžia, je veľmi užitočná šmohla lekárska.
Nech si tri loty vody z nej pridávajú do svojho obvyklého nápoja ráno aj večer, alebo nech túto bylinu jedia pokrájanú, alebo nech si ju prikladajú na hlavu namiesto náplasti.
Užitočné je piť ráno a večer po dva loty vody z medovky a natierať si ňou hlavu.
Proti zármutku a ťažkým myšlienkam
Vtedy je potrebné dobre sa prečistiť, vypurgovať, dať si otvoriť žilu, piť dobré staré víno, ktoré rozveselí zarmútenú myseľ.
Vziať medicínu na prečistenie krvi.
Myseľ potešia aj dva loty z ruže, rozmarínu alebo zo šmohly lekárskej.
Komu nič z toho nepomôže, nech svoje myšlienky obráti na Pána Boha a v ňom nájde svoju radosť.
Od stránky knihy k priestoru Pharmacie
Zelinkár vznikol v roku 1793 s veľmi praktickou ambíciou: priniesť poznanie bližšie k človeku.
Dnes už jeho recepty nečítame ako medicínsky návod. Čítame ich ako dokument svojej doby — ako záznam toho, ako naši predkovia premýšľali o prírode, tele, zdraví, chorobe a starostlivosti.
Rovnako dôležitý je však jazyk, ktorým boli tieto myšlienky sprostredkované. Zelinkár patrí do obdobia, keď slovenská knižná kultúra získavala novú podobu a keď autori ako Juraj Fándly dokazovali, že slovenský jazyk dokáže niesť nielen príbeh či modlitbu, ale aj poznanie.
Sedem obrazov v St. Martin Pharmacia tento príbeh prenáša späť do priestoru, kde sa opäť stretávajú zdravie, rastliny, história, jazyk a umenie.
Nie ako návrat k medicíne 18. storočia, ale ako pripomienka kultúrnej pamäti, z ktorej vyrástla aj naša predstava o lekárni a starostlivosti.
Historický kontext článku je spracovaný podľa bibliografických a digitalizovaných údajov Slovenskej národnej knižnice, Zlatého fondu, Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave a odborných zdrojov SAV.
